I'm back!
Keď som si po dlhšej dobe opäť prezerala blog, zistila som, že to tam vyzerá, ako jeden veľký chaos, ale povedzme si úprimne, žiaden extra IT-čkar nie som a nikdy ani nebudem (aj keď sa na neho občas hrám
) a tak to bude musieť ísť teraz stranou, takže sa všetkým ospravedlňujem, snáď to prežijete. Všimla som si aj to, že posledný príspevok bol o poslednom zvončeku a o stresoch pred maturitou... Zdá sa mi to, ako včera, keď som sedela za zeleným stolom a špekulovala nad otázkami. A toľko sa toho od vtedy zmenilo. 
Často uvažujem nad strednou a povie vám, ak by som mala možnosť vrátiť sa do 4. ročníka, neváhala by som a išla. Nie je to kvôli tomu, že sa neteším na VŠ, toho sa už neviem dočkať a predstava života v mojej milovanej Bratislavke je na dosah, no toľko zážitkov, spomienok a nových momentov, ktoré z čias gymka mám som nemala dovtedy snáď za celý život. Dokonca by mi ani nevadilo zopakovať si maturitku, i keď pár dni po nej som každého presviedčala, že #NeverEver a že maturita nie je v žiadnom prípade formalita. Aj keď toho sa držím, lebo pre tých, ktorým ide o dobré známky to formalita určite nie je.
Keď som si po dlhšej dobe opäť prezerala blog, zistila som, že to tam vyzerá, ako jeden veľký chaos, ale povedzme si úprimne, žiaden extra IT-čkar nie som a nikdy ani nebudem (aj keď sa na neho občas hrám
) a tak to bude musieť ísť teraz stranou, takže sa všetkým ospravedlňujem, snáď to prežijete. Všimla som si aj to, že posledný príspevok bol o poslednom zvončeku a o stresoch pred maturitou... Zdá sa mi to, ako včera, keď som sedela za zeleným stolom a špekulovala nad otázkami. A toľko sa toho od vtedy zmenilo. Často uvažujem nad strednou a povie vám, ak by som mala možnosť vrátiť sa do 4. ročníka, neváhala by som a išla. Nie je to kvôli tomu, že sa neteším na VŠ, toho sa už neviem dočkať a predstava života v mojej milovanej Bratislavke je na dosah, no toľko zážitkov, spomienok a nových momentov, ktoré z čias gymka mám som nemala dovtedy snáď za celý život. Dokonca by mi ani nevadilo zopakovať si maturitku, i keď pár dni po nej som každého presviedčala, že #NeverEver a že maturita nie je v žiadnom prípade formalita. Aj keď toho sa držím, lebo pre tých, ktorým ide o dobré známky to formalita určite nie je.
Čo sa týka tých zmien, tak som sa posunula, myslím, celkom dopredu (ak teda nepočítam aktuálnu farbu svojich vlasov, ale o tom potom). Zmenila som názory, videla nové miesta, zažila iné kultúry, spoznala nových ľudí, zistila, že nad veľa vecami sa treba často len povzniesť a naučila sa brať všetko také, aké je, i keď to predtým, pochopiteľne, ofrflem, ponadávam si a znepríjemním náladu všetkým navôkol. Povedala by som, že som sa poučila, no to v mojom prípade často je len slovo a skutky idú úplne iným smerom. Celé tie 2 mesiace boli naozaj prínosom, keď už nie pre blog, tak určite pre môj osobný rozvoj a snáď to bude len posunom, čo sa týka všetkých vecí, do ktorých "pichnem".
ale o tom potom). Zmenila som názory, videla nové miesta, zažila iné kultúry, spoznala nových ľudí, zistila, že nad veľa vecami sa treba často len povzniesť a naučila sa brať všetko také, aké je, i keď to predtým, pochopiteľne, ofrflem, ponadávam si a znepríjemním náladu všetkým navôkol. Povedala by som, že som sa poučila, no to v mojom prípade často je len slovo a skutky idú úplne iným smerom. Celé tie 2 mesiace boli naozaj prínosom, keď už nie pre blog, tak určite pre môj osobný rozvoj a snáď to bude len posunom, čo sa týka všetkých vecí, do ktorých "pichnem".
Trošku môjho sentimentu a teraz niečo o outfite. Asi najdominantnejším kúskom sú dnes nohavice. Videla som ich už u veľa blogeriek, v obchodoch a padli mi do oka, no dlhú dobu som nejako nevedela nájsť také, aké som si predstavovala. Po čase som však opäť našla v detskej skrini mojej mamky poklady. Tieto nohavice boli pôvodne ušité pre chlapca a boli dlhé. Vyskúšala som ich a keďže mi sadli, "vytuningovala" som si ich podľa seba a mám z nich presne to, čo som mať aj chcela. Celkom sranda, aké strihy sa nosili v minulosti a že vec, ktorú predtým nosili muži nosím (s menšími obmenami) dnes ja. Vlastne keď nad tým tak uvažujem, nie je to nič na chválenie, že nosím chlapčenské veci, ale což. Ináč, to sako si tiež už odžilo svoje a mamka ho mala pri mojich krstinách (cháp 19 rokov dozadu), spolu so sukňou, ktorú som mala TU a TUTO. Ja by som si to dnes dokopy asi neobliekla, i keď, jeden nikdy nevie, no osobitne sa mi zdajú, ako veľmi pekné a aktuálne kúsky. Dnešným outfitom sa opäť potvrdilo pravidlo, že móda sa neustále vracia a asi sa oplatí veci nevyhadzovať, i keď dnešné materiály sú častokrát odsúdené len na vyhodenie. Košeľa vznikla veľmi podobným spôsobom, ako aj nohavice. Chcela som košeľu bez rukávov a tak zaúradovali moje "kreatívne a šikovné" ručičky. Cvak-cvak a bolo.
Ináč, to sako si tiež už odžilo svoje a mamka ho mala pri mojich krstinách (cháp 19 rokov dozadu), spolu so sukňou, ktorú som mala TU a TUTO. Ja by som si to dnes dokopy asi neobliekla, i keď, jeden nikdy nevie, no osobitne sa mi zdajú, ako veľmi pekné a aktuálne kúsky. Dnešným outfitom sa opäť potvrdilo pravidlo, že móda sa neustále vracia a asi sa oplatí veci nevyhadzovať, i keď dnešné materiály sú častokrát odsúdené len na vyhodenie. Košeľa vznikla veľmi podobným spôsobom, ako aj nohavice. Chcela som košeľu bez rukávov a tak zaúradovali moje "kreatívne a šikovné" ručičky. Cvak-cvak a bolo.
Nohavice: DIY / Košeľa: New Yorker / Sako: Vintage / Lodičky: topankovo.sk / Kabelka: Terranova / Náušnice, Okuliare: Aliexpress
Fotograf: Katka Ždiňaková
Faith. Love. Fashion.
Bianka
0 komentárov:
Zverejnenie komentára